Zmysel v nezmysle udáva rytmus na rímse

Tužím trpieť a objímať strach

Nech platia Mi za ujmu na zdravý

Tvárou vstúpiť do krivého zrkadla

Vytrhať všetkým vranám kosti

nech čierne perie padá na nepriateľa

 nech núti ho zabíjať z holej zlosti

Pocity, spomienky bielia mi listy rodné

Na skutky v nich slová nestačia

Ospravedlnenie Máš!

Keď dobrovoľne dušou bránu prechádzaš

A na mieste keď predtým si stál

Úbohé ruky hlinu zbierajú

Na čo sú Ti topánky z kartónového obalu,

Keď vlahu z rozliateho víná nevsajú?