Môžem, prosím? či pomôžem?

Keci, keci, keci a úprimnosť sa vyparila: Dnešný deň je príležitosťou začať na novo. Neobzriem sa už za strateným časom a tam kde som zakopla nechám vyzutú topánku, kráčať môžem aj bosá: Nemusíte spomínať ani pamätať, viem takých je málo. No len ten pravý bez obáv a váhania z radosťou stúpi so mnou rovnakou nohou na črepiny šťastia.

Vasiľ pije. Nie tak ako je v Rusku zvykom, nechodí ani do krčmy za kamošmi pozerať na zápasy. Pije keď ho naserie život. Moja práca mi ničí charakter, som tam len rok, no som zvedavá čo so mňa urobí o ten ďalší. Neznášam keď Vasil pije. Nedokáže potom artikulovať, tacká sa po byte, prevracajú sa mu oči a pri hádke cerí zuby vlkolaka. Ako vždy sa hádame keď varím, […]

Som zmätená z vlastných pocitov. To je to, čo ty neznášaš. Chápem! Ako môže mať niekto rád vratkú loď na rozbúrenej vode? Veď sa z toho môže povracať. Z dávenia bolí hlava a žalúdok. Človek slabne a klesá na duchu.

Možno som Blázon a možno zúfalec dobrodruh. A možno ťa len milujem ako skrytú stránku nevyjadrenej duše. Škriepky vo mne priečia chlpky v lone Si múza v mužskom rode. Vrásky a bremená liečiť mi ostáva. No tvoja dôvera v chlapca sa zovrela. Vzdorovito hádžeš hračky o stenu. Bez slov kričíš podajte mi tu odmenu. Že nefér je keď sa iný stará o žranicu? A cudzinec so […]

Chceš ma? Nezískaš ma, keď ma ponížiš, ani keď ma povýšiš nad piedestál. Áno, páči sa mi žiariť a oslňovať všetkých mojou krásou. Ovládať ma? unav ma, možno sa ti naskytne šanca. ešte nikdy mi nikto nepovedal, že ma chce. hoci ma už mali mnohý, neodovzdala som sa im, uverili tomu divadlu, kŕmim sa hadmi lovenými ich holými rukami, Áno, tým som živa. Vieš […]

Zatmenie Slnka inou planétou, vo chvíľke iluzórnej, pri rannej káve vyplo rádio. Ospalé tóny a rozbúrená hladina v šálke doznievajú Neveriac hľadám vypínač v tej tme Nefunguje! Prepínam nim na sto krát Neuverím a nechcem uveriť! Tá tma je len bázlivosť a prebrať sa s nej Dá.. Bez kávy človek prežije. hororové zimomriavky z predstavy… niet snenia v opare, do ničoho […]

Emo Emanuel Valentín Viem, že mi nebudeš rozumieť. Tvárim sa, že sme si rozumeli. Je to menej bolestivé. Sedela som na tej zástavke a čakala, že prídeš. Vieš bola zima, Ja zimu neznášam, no vôbec som ju necítila. Stále som sa vracala späť k tej spomienke na teba, ako si mi vravel a sľuboval… Ja nerada sľubujem, bojím sa, že keď sľúbim i to najmenej hriešne, […]

Erotogenes LC Po vyšliapaných chodníkoch Tancuješ zo žltým Dáždnikom. Ulicami tichými nenáhliš sa domov. Dýchaš tie spomienky sedem rokov staré, rovnaké nádeje: “Presne tam stretnem ho!” tá lavička…, obkročmo v objatí, výmena cukríkov jazykmi. Boli to reči dospelých, lebo on bol múdrejší. Erotogenes suvenir Celou cestou jemne kropí, len žltý dáždnik a […]

Zmysel v nezmysle udáva rytmus na rímse Tužím trpieť a objímať strach Nech platia Mi za ujmu na zdravý Tvárou vstúpiť do krivého zrkadla Vytrhať všetkým vranám kosti nech čierne perie padá na nepriateľa nech núti ho zabíjať z holej zlosti Pocity, spomienky bielia mi listy rodné Na skutky v nich slová nestačia Ospravedlnenie Máš! Keď dobrovoľne dušou bránu […]

Súdna sien plná horkokrvných katov neskrývajú tvare. Na vôkol stoja bez jedinej zbrane Pohľadmi bodajú, zasahujú mýseľ i telo. krutý smiech ozvenou sa šíri no bolesť hlavy už nikto neutíši. zjazvená pýcha pokorené predsudky zutekala nadej plachá.