miliardu slov nechala by znieť, no nebolo by jej rozumieť. Stratí sa v nich sama, a na konci toho labyrintu nečaká ju žiadna tvár známa, Znovu púštny prach rozosieva, aj malé zrnko v oku, môže predsa oživiť na ňu spomienku trpká bude jej samota, Kráľovná pyšná či pokorná? Nepočúvala svoj hlas rozmarne hry jej zatemnili jas. Sládka chuť jadier […]
Pokračovanie článku