miliardu slov nechala by znieť,
no nebolo by jej rozumieť.
Stratí sa v nich sama,
a na konci toho labyrintu
nečaká ju žiadna tvár známa,
Znovu púštny prach rozosieva,
aj malé zrnko v oku,
môže predsa
oživiť na ňu spomienku
trpká bude jej samota,
Kráľovná pyšná či pokorná?
Nepočúvala svoj hlas
rozmarne hry jej zatemnili jas.
Sládka chuť
jadier granátového jablka,
číra šťava z manga,
a kokosový olej…
Nie sú to trofeje,
lež poklady.
Kedy to pochopí?
Celá debata | RSS tejto debaty