Môžem, prosím? či pomôžem?

Erotogenes LC

Po vyšliapaných chodníkoch
Tancuješ zo žltým Dáždnikom.
Ulicami tichými nenáhliš sa domov.
Dýchaš tie spomienky sedem rokov staré,
rovnaké nádeje: “Presne tam stretnem ho!”
tá lavička…, obkročmo v objatí, výmena cukríkov jazykmi. Boli to reči dospelých, lebo on bol múdrejší.
Erotogenes suvenir

Celou cestou jemne kropí, len žltý dáždnik a Ty,

Anglické spevy v pozadí,  ich význam je pre teba neznámi aj keď sa nazdávaš…. len lalala ostáva s tvojim hlasom v povetrí.

Žiadne mesto tak neobjíma.
Len Lučenec dokáže Ťa tak  vítať.
Rovnaké teple story v neskorú jeseň,
Gaštany v parku,
Vyrastené deti v Slimáku,
ktorých rodičov niesu Tvoji známi,  ani zo školy.

Posledné veselé kroky na ihrisku medzi mlákami,

posledné slastné myšlienky, v tom tichu každá je ozvenou medzi panelákmi.

Piatkové návraty – rituál zahájiš, Poslaná správa patetická, dnes už bez prijímateľa, len tak na počesť tých minulých…
Predtým než som vyšla pršalo.

RS: 2015: rok zabudnutá, no nie premlčaná