Zmysel v nezmysle udáva rytmus na rímse
Tužím trpieť a objímať strach
Nech platia Mi za ujmu na zdravý
Tvárou vstúpiť do krivého zrkadla
Vytrhať všetkým vranám kosti
nech čierne perie padá na nepriateľa
nech núti ho zabíjať z holej zlosti
Pocity, spomienky bielia mi listy rodné
Na skutky v nich slová nestačia
Ospravedlnenie Máš!
Keď dobrovoľne dušou bránu prechádzaš
A na mieste keď predtým si stál
Úbohé ruky hlinu zbierajú
Na čo sú Ti topánky z kartónového obalu,
Keď vlahu z rozliateho víná nevsajú?
Celá debata | RSS tejto debaty