Emo Emanuel Valentín
Viem, že mi nebudeš rozumieť. Tvárim sa, že sme si rozumeli. Je to menej bolestivé. Sedela som na tej zástavke a čakala, že prídeš. Vieš bola zima, Ja zimu neznášam, no vôbec som ju necítila. Stále som sa vracala späť k tej spomienke na teba, ako si mi vravel a sľuboval… Ja nerada sľubujem, bojím sa, že keď sľúbim i to najmenej hriešne, nepodarí sa mi to dodržať. Zožiera ma predstava o vlastnej neschopnosti, že som sklamala samu seba.
Električky míňali križovatku a ty si nevystúpil. Stískala som ten prekliaty telefón. Nezavolám Ti ani nenapíšem, ak ty si to neurobil. Nechcem počuť to klamstvo. Viem si ho vymyslieť aj sama. Jednoducho meškáš. To sa môže stať každému, je to ospravedlniteľné. Okolo mňa prešiel zamilovaní pár ručíčkujúc sa, ona sa smiala na jeho vtipných poznámkach. Neocením tvoje vtipy, to je chyba, no tvoj zmysel pre humor mi je cudzí. Robila som pre teba len zdvorile gesto, bolo mi ľúto tvojho ega. To moje bolo potupené nespočetné množstvo, už ani neviem kým som. Preto nechcem aby si to zažíval. Som súcitná, vieš?
Vytiahla som z vrecka cigarety a zapaľovač. Trikrát ho obrátila v medziprstí. To je tvoj zapaľovač. Je na ňom napísane: „Tvoja mama už vie, že fajčíš.“ Čo je to za bludnú reklamu? Toto má byť jediná spomienka čo mi na teba ostane? Stupídna reklama na zapaľovači. Raz keď som sa za tebou ponaháňala, skrížil mi cestu zronený chlapík, ubolený životom. Bolo to na inej zástavke. Vtedy keď si sa vracal ráno s Prahy a potom sme zašli na raňajky, na Čierny Most. Bože ako som sa na teba tešila. No, ten chlapík ľútostne plakal. Dcéra mu nedala druhu šancu, nikoho iného nemal len ju. Bol za ňou u nej doma, prosil o odpustenie. Roky sa premáhal, stával pred jej vchodom a bál sa, že ho odmietne. Vravel si, mohol to čakať. Do večera blúdil mestom, objednával si od krčmy, ku krčme. Dúfal, že zabudne, že mu alkohol vygumuje pamäť. Ako ja budem môcť zabudnúť na teba? Ako? Chcem, alebo nechcem? Do šľaka nie som od teba zavisla. Začína ma srať, že zo všetkého vyjdeš len s najmenším zranením. Život je pre teba malina. Zrkadlo – priehľadne sklo.
Vstala som z lavičky, zahasila cigaretu, prešla neobzerajúc na druhu stranu cesty. Mobil, cigarety a zapaľovač ostali položene Tam…
Celá debata | RSS tejto debaty