Som zmatená z vlastných pocitov To je to čo ty neznášaš Chápem! Ako môže mať niekto rád vratkú loď na rozbúrenej vode? Veď sa z toho môže povzvaciať. Z dávenia boí hlava a žalúdok. Človek slabne a klesá na duchu.

Možno som Blázon a možno zúfalec dobrodruh. A možno ťa len milujem ako skrytú stránku nevyjadrenej duše. Škriepky vo mne priečia chlpky v lone Si múza v mužskom rode. Vrásky a bremená liečiť mi ostáva. No tvoja dôvera v chlapca sa zovrela. Vzdorovito hádžeš hračky o stenu. Bez slov kričíš podajte mi tu odmenu. Že nefér je keď sa iný stará o žranicu? A cudzinec so […]

Chceš ma? Nezískaš ma, keď ma ponížiš, ani keď ma povýšiš nad piedestál. Áno, páči sa mi žiariť a oslňovať všetkých mojou krásou. Ovládať ma? unav ma, možno sa ti naskytne šanca. ešte nikdy mi nikto nepovedal, že ma chce. hoci ma už mali mnohý, neodovzdala som sa im, uverili tomu divadlu, kŕmim sa hadmi lovenými ich holými rukami, Áno, tým som živa. Vieš […]

Zatmenie Slnka inou planétou, vo chvíľke iluzórnej, pri rannej káve vyplo rádio. Ospalé tóny a rozbúrená hladina v šálke doznievajú Neveriac hľadám vypínač v tej tme Nefunguje! Prepínam nim na sto krát Neuverím a nechcem uveriť! Tá tma je len bázlivosť a prebrať sa s nej Dá.. Bez kávy človek prežije. hororové zimomriavky z predstavy… niet snenia v opare, do ničoho […]

Emo Emanuel Valentín Viem, že mi nebudeš rozumieť. Tvárim sa, že sme si rozumeli. Je to menej bolestivé. Sedela som na tej zástavke a čakala, že prídeš. Vieš bola zima, Ja zimu neznášam, no vôbec som ju necítila. Stále som sa vracala späť k tej spomienke na teba, ako si mi vravel a sľuboval… Ja nerada sľubujem, bojím sa, že keď sľúbim i to najmenej hriešne, […]

Erotogenes LC Po vyšliapaných chodníkoch Tancuješ zo žltým Dáždnikom. Ulicami tichými nenáhliš sa domov. Dýchaš tie spomienky sedem rokov staré, rovnaké nádeje: “Presne tam stretnem ho!” tá lavička…, obkročmo v objatí, výmena cukríkov jazykmi. Boli to reči dospelých, lebo on bol múdrejší. Erotogenes suvenir Celou cestou jemne kropí, len žltý dáždnik a […]

Zmysel v nezmysle udáva rytmus na rímse Tužím trpieť a objímať strach Nech platia Mi za ujmu na zdravý Tvárou vstúpiť do krivého zrkadla Vytrhať všetkým vranám kosti nech čierne perie padá na nepriateľa nech núti ho zabíjať z holej zlosti Pocity, spomienky bielia mi listy rodné Na skutky v nich slová nestačia Ospravedlnenie Máš! Keď dobrovoľne dušou bránu […]

Súdna sien plná horkokrvných katov neskrývajú tvare. Na vôkol stoja bez jedinej zbrane Pohľadmi bodajú, zasahujú mýseľ i telo. krutý smiech ozvenou sa šíri no bolesť hlavy už nikto neutíši. zjazvená pýcha pokorené predsudky zutekala nadej plachá.

miliardu slov nechala by znieť, no nebolo by jej rozumieť. Stratí sa v nich sama, a na konci toho labyrintu nečaká ju žiadna tvár známa, Znovu púštny prach rozosieva, aj malé zrnko v oku, môže predsa oživiť na ňu spomienku trpká bude jej samota, Kráľovná pyšná či pokorná? Nepočúvala svoj hlas rozmarne hry jej zatemnili jas. Sládka chuť jadier […]

Blúdi mestom, hľadá smer i ciele. Utápa sa v myšlienkach, čo s ňou ďalej bude?. má pocit, že sa možno rána nedožije, (Výčitky ju ťažia) Vie však, že Miluje! osobu jej snom najbližšiu, nechce ju, ale trápiť, bezduchým životom plného konzumu. Srdce ako koberec rozprestrela by pred jeho postel, nech každé ráno s hrejivým pocitom, položí naň nohu, […]