Spíš? Neodpovedáš. Mohol by si, nepočuť moje výčitky. Priznaj sa! Stál si tam, keď stínali mi hlavu. Zbieral kvapky krvi do pohára od uhoriek.Slnko ti bielilo ďasna. Nezaznie pieseň havrania keď môj hlas rozosievaš v prach. Prostorekosť tá, otvára ti braný, nečakáš na zázrak. chaos prináša ti radosť. No posledné slovo nebude tvoje.
Pokračovanie článku
keď nie je priečinok na myšlienky, šupnem ich sme, nech nezabúdam. Predieram sa lavicami, pletiem sa po pod nohy. Prežívam. Nie ste my ľahostajný. Mala som len 23 asi viem prd o tom ako treba žiť. Takých ako mňa je do aleluja. Pivnice, šachty, odpadové rúry, polia, lesy. Parížske ulice, kráľovské dvory. Asi vás potrebujem. Nemám rada zložite vetné konštrukcie, cudzie slová, neovládam gramatiku a v živote som nič poriadne nenapísala. Naše duše do seba nevediac narážajú a pre hluk nákladiakov, ich nepočujem. chcem reagovať na podnety ktoré mi prídu do cesty.
