Môžem, prosím? či pomôžem?

miliardu slov nechala by znieť, no nebolo by jej rozumieť. Stratí sa v nich sama, a na konci toho labyrintu nečaká ju žiadna tvár známa, Znovu púštny prach rozosieva, aj malé zrnko v oku, môže predsa oživiť na ňu spomienku trpká bude jej samota, Kráľovná pyšná či pokorná? Nepočúvala svoj hlas rozmarne hry jej zatemnili jas. Sládka chuť jadier […]

Blúdi mestom, hľadá smer i ciele. Utápa sa v myšlienkach, čo s ňou ďalej bude?. má pocit, že sa možno rána nedožije, (Výčitky ju ťažia) Vie však, že Miluje! osobu jej snom najbližšiu, nechce ju, ale trápiť, bezduchým životom plného konzumu. Srdce ako koberec rozprestrela by pred jeho postel, nech každé ráno s hrejivým pocitom, položí naň nohu, […]

Pozemskosť človeka, Vychádzajúce Slnka, srdečná poklona, spomienky zachovaj. Vzácnosťou Darou povznešená, večná si v pamäti. Pocit voľnosti čistota na plátna. Oddanosti životu umiera pre nový začiatok, Pros o odpustenie iný už nebude, Len tento jeden! slová tlmočiace radosť prijímaj od poslov.

Je to drina ľúbiť teba, posielať pritom listy do neba. Počudovať ako naspäť padajú, na Zem piesne premenené na slzy. Námorník v soli sa topy, zachrániť ho môžu iba vianočné šťastia soby. Bláznivé rýmy rinú sa mi z pera, vari už chôdza pätý nemá? Budem dnes tancovať bosá v tom daždi, nech mi soľ vyžerie všetky tie skryté a falošné nádeje. Nech […]

Byť ešte aspoň na chvíľu neviditeľná,šedá myška v kúte.Páči sa mi pozorovať váš,dokonalý mariášna rázcestie pri Bejrúte.

Ja ty, ty ja,ja ty on,ja už nič,len ona.A potom, „Tak sorry.“ Pekne nám bolo aj vtedy keď,kŕmili sme potkany,pod mostom.Hádzali imšpaky marsky.

Dones biele víno,ja prinesiem poéziu. Stretneme sa pri brehuponesieš ma na chrbte a ja ti za to nežne pomasírujem,tvoje krehké ego. V skutočnosti, je však iná. Sny prekrýva realita. Na lavičke s prázdnou fľašou,blikajúce lampióny.Čierna, biela, oranžová,v sieti moľa prichytená. Kniha prázdna,rukou blázna napísala svoje menopriezvisko však nespoznáva. Kamienky […]

Spíš? Neodpovedáš. Mohol by si, nepočuť moje výčitky. Priznaj sa! Stál si tam, keď stínali mi hlavu. Zbieral kvapky krvi do pohára od uhoriek.Slnko ti bielilo ďasna. Nezaznie pieseň havrania keď môj hlas rozosievaš v prach. Prostorekosť tá, otvára ti braný, nečakáš na zázrak. chaos prináša ti radosť. No posledné slovo nebude tvoje.