Možno som Blázon a možno zúfalec dobrodruh. A možno ťa len milujem ako skrytú stránku nevyjadrenej duše. Škriepky vo mne priečia chlpky v lone Si múza v mužskom rode. Vrásky a bremená liečiť mi ostáva. No tvoja dôvera v chlapca sa zovrela. Vzdorovito hádžeš hračky o stenu. Bez slov kričíš podajte mi tu odmenu. Že nefér je keď sa iný stará o žranicu? A cudzinec so […]

Chceš ma? Nezískaš ma, keď ma ponížiš, ani keď ma povýšiš nad piedestál. Áno, páči sa mi žiariť a oslňovať všetkých mojou krásou. Ovládať ma? unav ma, možno sa ti naskytne šanca. ešte nikdy mi nikto nepovedal, že ma chce. hoci ma už mali mnohý, neodovzdala som sa im, uverili tomu divadlu, kŕmim sa hadmi lovenými ich holými rukami, Áno, tým som živa. Vieš […]

Emo Emanuel Valentín Viem, že mi nebudeš rozumieť. Tvárim sa, že sme si rozumeli. Je to menej bolestivé. Sedela som na tej zástavke a čakala, že prídeš. Vieš bola zima, Ja zimu neznášam, no vôbec som ju necítila. Stále som sa vracala späť k tej spomienke na teba, ako si mi vravel a sľuboval… Ja nerada sľubujem, bojím sa, že keď sľúbim i to najmenej hriešne, […]

Súdna sien plná horkokrvných katov neskrývajú tvare. Na vôkol stoja bez jedinej zbrane Pohľadmi bodajú, zasahujú mýseľ i telo. krutý smiech ozvenou sa šíri no bolesť hlavy už nikto neutíši. zjazvená pýcha pokorené predsudky zutekala nadej plachá.

miliardu slov nechala by znieť, no nebolo by jej rozumieť. Stratí sa v nich sama, a na konci toho labyrintu nečaká ju žiadna tvár známa, Znovu púštny prach rozosieva, aj malé zrnko v oku, môže predsa oživiť na ňu spomienku trpká bude jej samota, Kráľovná pyšná či pokorná? Nepočúvala svoj hlas rozmarne hry jej zatemnili jas. Sládka chuť jadier […]

Blúdi mestom, hľadá smer i ciele. Utápa sa v myšlienkach, čo s ňou ďalej bude?. má pocit, že sa možno rána nedožije, (Výčitky ju ťažia) Vie však, že Miluje! osobu jej snom najbližšiu, nechce ju, ale trápiť, bezduchým životom plného konzumu. Srdce ako koberec rozprestrela by pred jeho postel, nech každé ráno s hrejivým pocitom, položí naň nohu, […]

Byť ešte aspoň na chvíľu neviditeľná,šedá myška v kúte.Páči sa mi pozorovať váš,dokonalý mariášna rázcestie pri Bejrúte.

Ja ty, ty ja,ja ty on,ja už nič,len ona.A potom, „Tak sorry.“ Pekne nám bolo aj vtedy keď,kŕmili sme potkany,pod mostom.Hádzali imšpaky marsky.

Spíš? Neodpovedáš. Mohol by si, nepočuť moje výčitky. Priznaj sa! Stál si tam, keď stínali mi hlavu. Zbieral kvapky krvi do pohára od uhoriek.Slnko ti bielilo ďasna. Nezaznie pieseň havrania keď môj hlas rozosievaš v prach. Prostorekosť tá, otvára ti braný, nečakáš na zázrak. chaos prináša ti radosť. No posledné slovo nebude tvoje.